Ekonomický zdroj rozvoja mesta

Zabudnutý ekonomický zdroj finančného prijmu

Európska komisia požaduje od členských štátov zvýšiť podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na 20% celkovej spotreby. V súlade s týmto cieľom bude všemožne podporovať aj aktivity samospráv. Bude na túto výzvu reagovať aj tá naša? „Želal by som si, aby tak urobila EK aj vo vzťahu k nášmu mestu,“ hovorí Ing. Milan Filip, pracovník Košického samosprávneho kraja, ktorý už dávnejšie uvažuje nad touto zmyselnou investíciou. Vypracoval návrh, ktorý spočíva v zrekonštruovaní kotolne bývalého závodu Strojstav tak, aby sa v nej mohli spaľovať výlisky z repky a slnečnice, ako aj vyseparovaný domový odpad. Získané teplo premeniť na paru, ktorá by poháňala kondenzačnú turbínu...

o Čo je východiskovým predpokladom tejto investície?

- Existencia firmy "Palma-Agro, a.s., Sečovce. Ak k výliskom pripojíme horľavý vyseparovaný domový odpad, kotolňu bývalého Strojstavu a Európske fondy, skladačka dobrej investície je hotová. Európske fondy; investície takéhoto druhu podporujú vysokým podielom. Doriešiť by sa dalo až 95 % spolufinancovanie zo ŠF. 

o Aká by bola návratnosť investície?

- V prípade, keby sa Sečovce rozhodli vybudovať energetický zdroj o výkone 5 MW elektrickej energie z biomasy, návratnosť pri 25% rentabilite sa pohybuje na úrovni 6-8 rokov. Pri kvalitnej osvete možno aj menej.  

o Z čoho pritom vychádzate?

- Spoločnosť Palma-Tumys a.s. spracuje ročne asi 50-tisíc ton repky olejky s výťažnosťou 35-40 %, zostane nám k dispozícií 30-33-tisíc ton výliskov. Ak k tomu pripočítame 30-tisíc ton separovaného odpadu a biomasu z okolia, ročne by sme mali asi 60-tisíc ton palivovej suroviny vhodnej do parného kotla s výbornými energetickými vlastnosťami. Na príklade podobných zariadení a technológií je dokázané, že výhrevnosť tony výliskov z repky alebo slnečnice, je 18,38 GJ a výhrevnosť separovaného odpadu 16,64 GJ. Pri prevádzke 8 500 hodín ročne a dispozičnom potenciály 17 – 20 MW hodín tepelného výkonu mohli by sme zrekonštruovať kotolňu v areáli bývalého Strojstavu na  kotolňu o výkone 20 MWh tepelného výkonu. Mali by sme kombinovanú výrobu elektriny a tepla a touto parou by sa poháňala kondenzačná turbína s výkonom asi 4,8 MW.

o Aký by mal byť investičný náklad ?

- Podľa skúsenosti z budovania nových zariadení takéhoto typu predpokladám investičný náklad vo výške asi 6 mil. Eur. K tomu je potrebné však urobiť štúdiu uskutočniteľnosti projektu na naše pomery. Pretože je čiastočne vybudovaná infraštruktúra v podobe rozvodov, palivových zdrojov a odberateľský teplovod, tento investičný zámer by mohol vyjsť cca aj na 5 mil. Eur. Ak predpokladaná cena výliskov a separovaného odpadu, používaného ako hlavné palivo by sa pohybovala na úrovni maximálne 70 Eur za tonu. Výkupná cena elektrickej energie pre biomasu  je stanovená na 8,7 Eur/MWh. Potom by išlo by o dobrú investíciu.

o Prečo by mali mestskí poslanci uvažovať o vašom návrhu?

- Po jeho zrealizovaní by zabezpečili udržateľný rozvoj mesta v podobe trvalého príjmu do mestskej kasy cca okolo 1 mil. Eur ročne. Na svoje by si prišiel aj občan. Ak vychádzame z podstaty liberalizácie energetického trhu, kde Energetické rozvodné závody každý rok dvíhajú spotrebiteľské ceny, tak mať v regióne energetický zdroj znamená dobré investované verejné peniaze, čo sa odrazí aj v lacnejšom bývaní. Ak stále platí, že rozhoduje občan, myslím, že som povedal dosť. Ďakujem za príležitosť vyjadriť sa k zabudnutým ekonomickým zdrojom mesta Sečovce.